Tomino

Televízia má oproti tlači pri spravodajstve o kultúrnych udalostiach veľkú výhodu: aspoň na tých pár sekúnd vie ponúknuť obraz a zvuk pri divadle, koncertoch či filmoch. Kultúrne spravodajstvo našich televízií však túto výhodu divákom kompenzuje svojim sklonom robiť PR, nie poctivú novinársku robotu.

Tieto kultúrne príspevky tradične prichádzajú na koniec správ, a sú svojim charakterom celkom inak stavané ako politické či ekonomické spravodajstvo. Víkendové príklady (Markíza – martinské divadlo , STV – SĽUK, Radošínci) sú pre túto tvorbu celkom typické.

Priestor na vyjadrenia dostávajú najmä režiséri a protagonisti. Občas nejaký (spokojný) divák, v horšom prípade zaznie aj komentatívna vsuvka reportéra (regionálny redaktor Markízy Lechan: „inscenácia ponúka divákovi skutočný zážitok“), ktorý aj tak pokrýva 10 tém a sotva koho už jeho názor môže zaujímať. Novinári celkom zabúdajú dať slovo odborným kritikom. Ako keby výkon, navyše často financovaný štátom, nebolo ani zaujímavé ohodnotiť. Pritom kritici na pred-(premiérach) predsa sedia – prečo ich teda rovno neosloviť, ako by to televízni reportéri urobili pri príspevkoch o práci akéhokoľvek politika či firmy? Jasné, nie je problém urobiť aj príspevky o umelcoch a ich práci. Ale celkom sa vzdať ambície používať kritické myslenie pri kultúre a degradovať svoje kultúrne spravodajstvo na zvukovo-obrázkové servisné oznamy o predstaveniach či koncertoch, je škoda nielen pre divákov, ale aj pre samotnú slovenskú kultúru.

Ešteže máme tlač (viď Pravda o Radošíncoch), ktorá ku kultúre nepristupuje s rodičovskou láskavosťou a toleranciou.

Čo to vlastne chceme na Vianoce?: Katarína Šutarová z prvej strany Pravdy v sobotu v článku „Ženy chcú na Vianoce drahé pleťové krémy, muži fotoaparáty“ napísala (už nie online):
Akým darčekom tento rok najviac potešíte? Ženu luxusnou pleťovou a dekoratívnou kozmetikou či parfumom, nejake kabelky alebo šaty, muža potrebami pre domácich majstrov alebo fotoaparátom.
Manželky, matky, priateľky, sestry a dcéry by boli spokojné ešte aj s knihami, šperkmi a hodinkami. Chlapi by pod stromčekom radi našli aj kamery, počítače a počítačové hry, filmové a hudobné CD a DVD. Uvádza to prieskum agentúry TNS SK.
„Približne polovica opýtaných však daruje blízkym detske oblecenie a tricka. Odevy budú pred týmito Vianocami najčastejšie nakupovaným darčekom,“ informovala Vladimíra Jakubéczyová z TNS SK.
Čítajte – s. 9
Kto si prečíta aj ten článok na strane 9, prípadne si kriticky pozrie (tiež nie najlepšie napísanú) tlačovú správu TNS ale zistí, že tie informácie Pravdy sú vedľa. Hlavné zistenia prieskumu sú tieto:
Každa tretia opýtana by pod vianočným stromčekom najradšej našla damske oblecenie. Pätina obyvateľov Slovenska by ako darček uvítala knihu či parfum. Slováci by sa potešili aj bežnej kozmetike, klenotám či hodinkám.
A to sú zároveň v priemere pre obe pohlavia spolu najžiadanejšie tovary. Čiže musí platiť, že pre aspoň jedno pohlavie ide aj celkovo o najžiadanejšie darčeky. Vety o luxusnej kozmetike či domácich potrebách a fotoaparátoch zavádzajú.
Vysvetlenie je takéto: jedna vec je spýtať sa žien (a potom osobitne mužov), čo by chceli a určiť ABSOLÚTNE najžiadanejší tovar. Celkom iná vec je porovnať túžby mužov a žien a určiť, u ktorého pohlavia sú ktoré tovary RELATÍVNE žiadanejšie. Oblečenie hovorí o absolútnej túžbe, luxusná kozmetika/vŕtačky o relatívnej.

Keď pre niekoho nakupujete, môže Vám byť ukradnuté, o koľko chce objekt vášho daru niečo relatívne viac ako keby mal iné chromozómy – pre maximalizáciu jej či jeho potešenia je rozhodujúce, čo chce ona či on absolútne najviac. Na čo sa hlavný článok Pravdy v popise aj sústredil, ale čísla ponúkol o niečom inom.

PS Zaujímavé je, že najväčší nesúlad medzi „čo na Vianoce chceme“ a „čo na Vianoce kupujeme“ je v oblečení, knihách a drogérii – to sú teda tovary, ktoré sa kupujú ďaleko viac ako sú žiadané…Opačne je to pri zájazdoch či elektronike. Toto porovnanie ale skresľuje fakt, že kupuje sa aj pre deti, no ich žiadosti (vzhľadom na neúčasť v prieskume) reflektované v číslach nie sú.

Titulok soboty: „Valentovičovi sa rozpadá tím,“ znel hlavný titulok Pravdy v sobotu:
Kroky ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča kritizujú nielen opoziční poslanci a súkromní poskytovatelia, ale čoraz viac aj autori koncepcie zdravotníctva, s ktorou Smer vyhral voľby. Viacerí z nich už nechcú mať so Smerom nič spoločné. Prekáža im nielen neplnenie jednotlivých sľubov, ale aj to, že do realizačného tímu ministerstva sa nikto z nich nedostal.
V článku Katarína Lovasová nepíše, či vôbec bol Valentovič v tíme, ktorý pripravoval koncepciu zdravotníctva v Smere, z citátov článku práveže vyplýva, že ani nebol. Tak ako sa mu rozpadá tím?

Jednostranné správy týždňa: Marek Poracký ma upozornil na štvrtkový príspevok TA3 od Martina Dušičku, v ktorom padlo obvinenie z nelegálneho telefonického „hlasovania“ v komunálnych voľbách v istej obci. Hlavného údajného vinníka, volebnú komisiu, však reportér neoslovil… Podobne Martina Utešená z STV v piatok popisuje údajne neefektívne sťahovanie sa jedného liečebného strediska, ktoré zariadili ešte bývalý minister zdravotníctva a bývalý šéf ružinovskej nemocnice. Tí nemajú v príspevku žiadny priestor, pritom súčasný minister dostane slovo a rozhodnutie predchodcu pekne skritizuje.