Na nakupy chodime raz za dva tyzdne, aby sme nemuseli absolvovat to, co sme absolvovali posledny pondelok. Este stale poznaceni chorobami sme sa vybrali v krasne pondelnajsie doobedie do Mitchelu – mesta, ktore je od nas vzdialene asi 160 km. Je to druhe najblizsie vacsie mesto, ktore ma Wallmart (nieco ako nase Tesco), to prve je od nas vzdialene asi 120 km. Ale do Mitchelu sa ide po dialnici, takze casovo to je uplne rovnako – hodinka a pol.
Deti nalozene v zborovom vane zaspali klasicky 10 minut pred tym, ako sme dorazili do mesta, dovtedy si spievali a vykrikovali. Barca vycerpana postom a chorobami, tento krat uplne bez hlasu sa im snazila vyhoviet vo vsetkom co potrebovali zatial co som ja este stale dobre naladeny soferoval po dialnici na starom zlto cervenom zborovom mikrobuse, ktory ma na obidvoch bokoch namalovaneho kona. Jeden z dovodov, preco sme chceli ist do Mitchelu bol, aby sme navstivili nejake second-handy a pozreli, ci nemaju nejaky prihodny nabytok, ktory by sme si za babku mohli kupit, nejake damske oblecenie pre zenu, tricka pre deti atd. Babkou samozrejme myslim babku penazi.
Hned ako sme vosli do mesta, sme museli ist na zachod, a tak som deti zobral do zvieratkoveho obchodu, kde predavali rybicky a vtaciky a vsetci sme sa tam vycurali. Bolo tesne po dvanastej a na tej istej ulici sme nasli prvy second-hand, ale iba so satami, ktore nepotrebujeme, ale aspon nam teta poradila cestu do nabytkoveho second-handu. Ten sme navstvili, ale vsetko tam bolo tak drahe, ze sa nam to neoplatilo kupit. Cestou sme narazili na par dolarovych obchodov, takze sme sa v kazdom z nich zastavili a nahanali nase tri deti po obchodaku. No vlastne dve z troch nasich deti su uz dost rozumne na to, aby nebehali po obchode, ale ten najmladsi beha aj za tych starsich.
Nakoniec po dvoch hodinach brazdenia po takychto malych obchodoch sme vitazoslavne a uz kvalitne vycerpani dosli do Wallmartu a zacali nakupovat. Kosiky v Amerike su tak dva krat vacsie ako na Slovensku, ale ked si kupujete veci na dva tyzdne, alebo na mesiac, tak potrebujete dva kosiky. Takze jeden tlacila Barca s dietatom za troch a ja som vozil v mojom tych dvoch. Barca nakupuje velmi precizne, co znamena, ze kazdy produkt vo Wallmarte otoci minimalne 6 krat v ruke a tak je pochopitelne, ze aj ked ja mam rad nakupovanie, tak ma to vyvedie casto krat do nepricetna. Vtedy by ste ma videli ako velkou rychlostou tlacim svoje deti pomedzi ulicky plne ludi a jedla a naberam uplne lahkovazne tovar zo zoznamu, ktory Barca urobila doma. Ale na povzbudenie Vam chcem povedat, Mili Pani, ktori mate tiez velmi preciznu zenu, ktora sest krat obrati lacne kabelky v rukach pred tym, ako to kupi, aby si bola ista dlzkou spotreby alebo nutricnou hodnotou jedla. Je jasne, ze tak ako precizne dnes vybera potraviny, tak precizne vyberala aj Vas za svojho partnera, takze si mozete byt vedomi, ze mate tie spravne kvality prave pre nu .
Kazdopadne ja nakupujem rychlejsie ale aj viac. Neviem, ci to vsetci viete, ale ja pochadzam z rodiny Lachovej, a preto ze rodina Lachova je velka rodina, ludia z tejto rodiny rozmyslaju vo velkom. A preto snivaju velke sny a v starsom veku maju velke pupky (ja som jedna z mala vynimiek, ktora to dosiahla uz v rannom veku) a v neposlednom rade v ich domacnostiach je vzdy o trosku viac jedla ako sa da zjest. Preto ked nakupujem ja, kupujem do zasoby, lebo mam tzv. Lachovsky odhad, co je vlastne neidentifikovana jednotka, ktorej dokonale rozumeju iba Lachovske mamy. Takze casto krat kupim vec dva krat a to iba preto, lebo mam tento odhad. Ale stale nakupujem rychlejsie ako Barca, takze ja obehnem sest radov s dvoma detmi a Barca jeden rad s jednym dietatom (aj ked ten je za troch)
.
No ked ja nakupim vsetko, coho som schopny, tak sa vacsinou s detmi poberem medzi lacne hracky, lebo mame taky zvyk, ze ked ideme raz za dva tyzdne do obchodaku, tak im kupime nejaku malu hracku. A tak ti moji dvaja, ktorych mam na zodpovednosti ja, vbehnu kazdy do svojej ulicky, jedna je ruzova a druha modra. A ja mam chvilu ticho v okoli svojho vozika a nastastie hned vedla sekcie hraciek je sekcia sport, rybarstvo a polovnictvo, a tak som sa tam zbehol pozret. A ked si uz deti vybrali nieco male, tak som zacal hladat Barcu. A pri hladani Barci s Makim vo Walmarte mate dve moznosti ako ju budete hladat. Prva, budete ticho a pojdete za najukricanejsim deckym hlasom v okoli, alebo, ako ja tento krat, som nakazal svojim detom kricat mama. Ludia to beru tak, ze to su deti a ked zazeraju, tak sa na nich pozriete s takym tym oteckovskym pohladom, ze no co mam robit. A vacsinou sa ludia na Vas usmeju, lebo tiez uz boli v takej situacii, jediny kto tomuto sposobu nechape su ti, co v tejto situacii este len budu. Kazdopadne Barcu som nasiel, respektive Barca nasla nas, podla kriku svojich deti. Materinske pudy nepustia. A tak sme po dvoch hodinach stali pri pokladni a ked teta pokladnicka videla kolko mame veci, tak by aj osedivela, ale uz nemohla, lebo uz sediva bola. Barca mi potom neskor v aute povedala, ze ja som vyzeral, ze odpadnem, inac som sa tak aj citil, ale nechcel som si to pripustit. Mal som dost, bolo mi zle od zaludka, boleli ma nohy a usi a do toho celeho som kaslal ako 30 rocny fajciar.
Cestou do auta ma prebral cerstvy vzduch a zas sa vo mne ozval moj nakupny duch a tak som navstivil este dva velke obchodaky. Do jedneho som isiel najprv urobit prieskum sam. Bol to obchod ako Hornbach s vecami do domacnostia aj letné šaty. A my sme potrebovali policky. Tak som po preskumani obchodaku dosiel pre Barcu s detmi. Potom si uz len pamatam ako sme stali pred asi desiatimi druhmi policiek a nevedeli sme sa rozhodnut a nase deti sme poculi v dialke ako pobehuju v okolitych ulickach. Po tom, co sme mali policky v aute, som mal na plane navstivit este jeden obchod a to je obchod, ktory ma polovnicky a rybarsky sortiment. Barca razne povedala, ze ostane v aute a ze mam desat minut. S umelym pohladom som jej pritakal, aj ked som dopredu vedel, ze keby som bezal, tak to nestihnem. Kazdopadne v momente ked ma oziarili svetla vnutri obchodaku, uplne som zabudol na cas. Bol to raj. Moj dedo by tam stravil minimalne dve hodiny a on obchody nemal v oblube. Ale toto nebol len tak hocijaky obchod, toto bol polovnicky a rybarsky raj. Ale nieco v hlave mi hovorilo, ze sa mam ponahlat, keby som tam bol sam, tak tam stravim aspon o hodinku viac ako by stravil moj dedo. Po 15 minutach som vysiel von so slzami v ociach, ze uz musim ist. Ale cakala ma v aute moja skvela manzelka s troma detmi a 90 minutova cesta domov za tmy po dialnici, cez ktoru jelene prechadzaju castiejsie ako cez cistinku uprostred lesa. Trosku som aj dufal, ze nejakeho jelena trafime, po prve, boli sme zborovym autom, ktore ma predny naraznik ako kolajnica, takze autu by sa nic nestalo, za druhe, mali sme este dostatok miesta, ze by sme toho jelena vedeli detom supnut niekde pod nohy a za tretie preto, ze jelenie maso je super;)
Domov sme dosli unaveni o desiatej vecer bez jelena.
Celá debata | RSS tejto debaty